Zadajte e-mailovú adresu pre váš účet, na ktorú dostanete e-mail s pokynmi na zmenu hesla.


Zabudnuté heslo.

Na Vašu e-mailovú adresu boli úspešne odoslané prihlasovacie údaje.

6 najzaujímavejších faktov o kožiarskom remesle

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako sa peňaženka stáva peňaženkou? Stretli ste sa už niekedy so slovom garbiar alebo trieslovina? Aj na tieto otázky sa dozviete odpovede v tomto kratučkom článku, v ktorom sme zozbierali len tie najzaujímavejšie informácie o výrobe produktov, ktoré nepochybne používate každý deň.

6 najzaujímavejších faktov o kožiarskom remesle

1. Vedeli ste, že...

existuje niekoľko druhov kože – teľacia, hovädzia, jelenia, atď? Rozlišuje sa tiež medzi takzvanou kožušinou a usňou. Rozdiel spočíva v tom, či sa spracovávateľ rozhodne ponechať alebo odstráni srsť. Pokiaľ je táto srsť odstránená, koža sa už nenazýva koža, ale useň.

2. Vedeli ste, že...

v minulosti sa proces spracovania kože výrazne líšil od toho dnešného? Archeológovia z nitrianskej UKF sa dokonca pokúsili tento spôsob replikovať, aby dokázali zrekonštruovať postupy, ktoré sú dnes už dávno zabudnuté alebo iba málo zachované v písomnej podobe. Jedným zo zachovaných postupov, ktorý archeológovia napodobnili, bolo namáčanie usne do bahna za účelom odsrsťovania. Vďaka moderným poznatkom rýchlo zistili, že tento proces nie je zďaleka tak efektívny, ako jeho o niečo modernejšia podoba, namáčanie do popolového roztoku. Ako sa ukázalo, účinnosť bahna je silno závislá na ročnom období, počas ktorých sa rozkladanie mikroorganizmov výrazne líši, a teda s ňou aj kvalita výsledného výrobku.

3. Vedeli ste, že...

najstaršia vec vyrobená z kože bola objavená v arménskej jaskyni? Ide o jednu koženú topánku, ktorej pôvod sa datuje až do roku 3500 rokov pred našim letopočtom. Tomu sa vraví kvalitne spracovaná topánka!

4. Vedeli ste, že...

garbiarstvo je jedno z najstarších remesiel na svete? História kožiarstva siaha až k starým Číňanom a Egypťanom. Každý národ si postupom času vyvíjal svoje vlastné techniky, ktoré boli ovplyvnené geografiou a, samozrejme, dobou, ktorá určovala limity ich možnostiam. Napríklad Číňania zistili, že dym má priaznivé účinky na kvalitu kože, zatiaľ čo Gréci a Rimania o niečo neskôr začali používať tuk, kamenec hlinitý a položili základy rastlinného spracovania kože (triesloviny), ktoré prevzali a zdokonalili Germáni. Na Slovensku sa garbiarstvo spomína už v časoch Veľkej Moravy. Podľa odbornej literatúry vtedy Veľkomoravania zvykli používať zvieraciu krv, vďaka ktorej useň chytila hnedý odtieň.

5. Vedeli ste, že...

garbiarstvo ako také sa rokmi vývoja dostalo do dnešnej podoby, kedy prírodné materiály, ako napríklad oleje alebo kôry stromov nahradili chemické látky, a ručné opracovávanie kože bolo zase nahradené strojmi. Tieto zmeny dopomohli človeku nielen nedostávať sa do priameho kontaktu s chemikáliami potrebnými na spracovanie kože, ale skrátili výrobný proces niekoľko stonásobne.

6. Vedeli ste, že...

nie všetko je len o chémií? Slovo chémia v dnešnej dobe znie strašidelne a často ju ľudia odsudzujú. Tak, ako aj v automobilovom priemysle, kedy bežné autá sú nahrádzané elektrickými, aj v garbiarstve sa práve odohráva ekologická revolúcia. Aby sme boli konkrétny, koža sa dá spracovať dvoma spôsobmi, a to chrómom (chemicky) a trieslovinami (prírodne). Oba spôsoby majú, ako to už bežne chodí, mnoho výhod a nevýhod. Napríklad chrómom opracovaná koža je síce náročnejšia na prírodu, no produkt z nej vydrží dlhšie a výroba je oveľa kratšia, čo v konečnom dôsledku znamená, že človek počas života vyhodí menej produktov. Naopak, trieslovinami spracovaná koža je pri produkcií ekologicky menej náročná a výroba trvá dlhšie, no kvalita konečného výrobku utrpí, je menej flexibilná, čo sa týka farebného spektra a, samozrejme, je drahšia. Dnes, mnoho garbiarstiev si volí zlatú strednú cestu, kedy používa miešané spracovávanie, ktoré kombinuje výhody oboch spôsobov a znižuje dopady na prírodu.