6 najzaujímavejších faktov o kožiarskom remesle
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako sa peňaženka stáva peňaženkou? Stretli ste sa už niekedy so slovom garbiar alebo trieslovina? Aj na tieto otázky sa dozviete odpovede v tomto kratučkom článku, v ktorom sme zozbierali len tie najzaujímavejšie informácie o výrobe produktov, ktoré nepochybne používate každý deň.
1. Vedeli ste, že...
existuje niekoľko druhov kože – teľacia, hovädzia, kozia, jelenia, atď? Každý typ má svoje špecifické vlastnosti, ktoré ovplyvňujú výslednú kvalitu kožených doplnkov. Okrem toho sa koža delí na kožušinu (s ponechanou srsťou) a useň, čo je koža bez srsti, ktorá je základným materiálom pri výrobe kvalitných kožených výrobkov.
2. Vedeli ste, že...
v minulosti sa proces spracovania kože výrazne líšil od toho dnešného? Archeológovia z nitrianskej UKF sa dokonca pokúsili tento spôsob replikovať, aby dokázali zrekonštruovať postupy, ktoré sú dnes už dávno zabudnuté alebo iba málo zachované v písomnej podobe. Jedným zo zachovaných postupov, ktorý archeológovia napodobnili, bolo namáčanie usne do bahna za účelom odsrsťovania. Zistili však, že moderné metódy ako namáčanie do popolového roztoku sú efektívnejšie. Ako sa ukázalo, účinnosť bahna je silno závislá na ročnom období, počas ktorých sa rozkladanie mikroorganizmov výrazne líši, a teda s ňou aj kvalita výsledného výrobku.
3. Vedeli ste, že...
najstarší kožený predmet je viac ako 5500 rokov starý? Ide o koženú topánku objavenú v arménskej jaskyni. Dokazuje to, že kvalitne spracovaná useň môže vydržať tisícročia – a práve preto sú kožené doplnky symbolom trvácnosti a elegancie.
4. Vedeli ste, že...
garbiarstvo patrí medzi najstaršie remeslá sveta? Jeho korene siahajú až do starovekého Egypta a Číny. Každý národ si postupom času vyvíjal svoje vlastné techniky, ktoré boli ovplyvnené geografiou a, samozrejme, dobou, ktorá určovala limity ich možnostiam. Napríklad Číňania zistili, že dym má priaznivé účinky na kvalitu kože, zatiaľ čo Gréci a Rimania o niečo neskôr začali používať tuk, kamenec hlinitý a položili základy rastlinného spracovania kože (triesloviny), ktoré prevzali a zdokonalili Germáni. Aj na Slovensku má kožiarske remeslo hlboké korene – už za čias Veľkej Moravy sa na farbenie usne používala zvieracia krv, ktorá jej dodávala charakteristický hnedý odtieň.
5. Vedeli ste, že...
moderné spracovanie kože prešlo obrovským vývojom? Dnes sa namiesto tradičných prírodných metód často používajú chemické činidlá, ktoré výrazne urýchľujú výrobu a znižujú potrebu fyzickej práce. Tieto zmeny dopomohli človeku nielen nedostávať sa do priameho kontaktu s chemikáliami potrebnými na spracovanie kože, ale skrátili výrobný proces niekoľko stonásobne.
6. Vedeli ste, že...
ekologická revolúcia dorazila aj do sveta kožených výrobkov? Slovo chémia v dnešnej dobe znie strašidelne a často ju ľudia odsudzujú. Tak, ako aj v automobilovom priemysle, kedy bežné autá sú nahrádzané elektrickými, aj v garbiarstve sa práve odohráva ekologická revolúcia. Koža sa spracúva buď chemicky (napr. chrómom) alebo prírodne (rastlinnými trieslovinami). Oba spôsoby majú, ako to už bežne chodí, mnoho výhod a nevýhod. Napríklad chrómom opracovaná koža je síce náročnejšia na prírodu, no produkt z nej vydrží dlhšie a výroba je oveľa kratšia, čo v konečnom dôsledku znamená, že človek počas života vyhodí menej produktov. Naopak, trieslovinami spracovaná koža je pri produkcií ekologicky menej náročná a výroba trvá dlhšie, no kvalita konečného výrobku utrpí, je menej flexibilná, čo sa týka farebného spektra a, samozrejme, je drahšia. Dnes, mnoho garbiarstiev si volí zlatú strednú cestu, kedy používa miešané spracovávanie, ktoré kombinuje výhody oboch spôsobov a znižuje dopady na prírodu.
